Roháče 2003 (voľné pokračovanie expedície Roháče 2002)
Po roku sme opäť
zavítali na Roháče, ktoré na nás minulý rok tak zapôsobili. Tento rok sme si
však vybrali iný termín, čo určite malo svoje výhody, ale aj nevýhody...Výhoda
spočívala hlavne v počasí a v doprave, lebo frekvencia spojov sa
zvýšila a nemuseli sme čakať na autobus zo Zverovky donekonečna. Nevýhoda bola nával turistov a to
doslovne a na každom kroku... Kvanta turistov si vyšľapávali na Roháčské
plesa ako Nemci v roku 39 na Poľsko. Klasickí turisti v klobúčikoch
a s batôžkami na ramenách, mladé rodiny s deťmi, ktoré maximálne
reagovali na teplo a svetlo, dôchodcovia, ktorí o paličkách šliapali
do kopca akoby na vrchu mali akciu na lacné zemiaky a mrazené morčacie
prsia a znudené plnoštíhle moletky vo vietnamských botaskách, ktoré
zostupovali dole ako 40 kilové baletky.
Cestu sme si
naplánovali na 20.8 a návrat na nedeľu 24.8.2003. Z Brna sme
vychádzali vlakom ráno o 5.50 do Žiliny, kde sme prestúpili na rýchlik do
Liptovského Mikuláša. Už vo vlaku do Žiliny sme mali asi 15 min meškanie, ale
akýmsi záhadným spôsobom meškal aj rýchlik do L.M., tak sme ešte za jazdy vyskakovali z vlaku a hrnuli sa do
rýchlika, ktorý meškanie dokázal prehĺbiť až skoro na pol hodinu. V L.M.
nasledoval nacvičený výstup z vlaku a útek na autobusku, kde už bol
pristavený autobus do Habovky. Keď sme
vyšli z budovy železničnej stanice v L.M. ucítili sme puch dosť
podobný tomu, ktorý tu vládol pred rokom. Niečo medzi skazeným vajíčkom,
Romadurom a nigérijskou avivážou. Potom sme sa s tupým výrazom
a dementným úsmevom kochali krásnou krajinou a serpentínami, ktoré
nás dostali až do nadmorskej výšky 725 m. n. m.
Do Habovky sme
došli okolo 13.10, ubytovali sa a vyrazili niekam na obed. Vyrazili sme do
Zuberca do Koliby Josu. Boli sme tam už minulý rok a mali tam výbornú
kapustovú polievku.
Teraz sme začali
Zlatým Bažantom za 25 Sk, ktorý bol výborný a pokračovali polievkou a
haluškami. Polievka bola dobra, ale tie halušky už menej. Po obede sme sa
začali baviť na tému dovolenka v Kórei. Bola to vďačná téma, ktorá na čas
zamestnala naše bránice. Dopočul som sa niekde, že v Kórei majú len 4 dní
dovolenky za rok. Všetci sme sa zhodli na tom, že to je asi málo a že sa
im na Roháče cestovať nevyplatí.