Jdi na obsah Jdi na menu
 



Roháče 2003 (voľné pokračovanie expedície Roháče 2002)

Po roku sme opäť zavítali na Roháče, ktoré na nás minulý rok tak zapôsobili. Tento rok sme si však vybrali iný termín, čo určite malo svoje výhody, ale aj nevýhody...Výhoda spočívala hlavne v počasí a v doprave, lebo frekvencia spojov sa zvýšila a nemuseli sme čakať na autobus zo Zverovky donekonečna. Nevýhoda bola nával turistov a to doslovne a na každom kroku... Kvanta turistov si vyšľapávali na Roháčské plesa ako Nemci v roku 39 na Poľsko. Klasickí turisti v klobúčikoch a s batôžkami na ramenách, mladé rodiny s deťmi, ktoré maximálne reagovali na teplo a svetlo, dôchodcovia, ktorí o paličkách šliapali do kopca akoby na vrchu mali akciu na lacné zemiaky a mrazené morčacie prsia a znudené plnoštíhle moletky vo vietnamských botaskách, ktoré zostupovali dole ako 40 kilové baletky.
Cestu sme si naplánovali na 20.8 a návrat na nedeľu 24.8.2003. Z Brna sme vychádzali vlakom ráno o 5.50 do Žiliny, kde sme prestúpili na rýchlik do Liptovského Mikuláša. Už vo vlaku do Žiliny sme mali asi 15 min meškanie, ale akýmsi záhadným spôsobom meškal aj rýchlik do L.M., tak sme ešte za jazdy vyskakovali z vlaku a hrnuli sa do rýchlika, ktorý meškanie dokázal prehĺbiť až skoro na pol hodinu. V L.M. nasledoval nacvičený výstup z vlaku a útek na autobusku, kde už bol pristavený autobus do Habovky. Keď sme vyšli z budovy železničnej stanice v L.M. ucítili sme puch dosť podobný tomu, ktorý tu vládol pred rokom. Niečo medzi skazeným vajíčkom, Romadurom a nigérijskou avivážou. Potom sme sa s tupým výrazom a dementným úsmevom kochali krásnou krajinou a serpentínami, ktoré nás dostali až do nadmorskej výšky 725 m. n. m.
Do Habovky sme došli okolo 13.10, ubytovali sa a vyrazili niekam na obed. Vyrazili sme do Zuberca do Koliby Josu. Boli sme tam už minulý rok a mali tam výbornú kapustovú polievku.

Teraz sme začali Zlatým Bažantom za 25 Sk, ktorý bol výborný a pokračovali polievkou a haluškami. Polievka bola dobra, ale tie halušky už menej. Po obede sme sa začali baviť na tému dovolenka v Kórei. Bola to vďačná téma, ktorá na čas zamestnala naše bránice. Dopočul som sa niekde, že v Kórei majú len 4 dní dovolenky za rok. Všetci sme sa zhodli na tom, že to je asi málo a že sa im na Roháče cestovať nevyplatí.

pokračovať