Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

Vysoké Tatry 21.6 až 28.6.2008

 

 

 

Sobota 21.6.2008

 

Odchod z Brna vlakom 9:19 hod. sa nekonal. Na trati bola nejaká výluka a tak sme sa s batohmi museli naskladať do malého náhradného autobusu. Už v Brne (bez toho aby sme sa pohli z miesta) sme nabrali 10 minutové meškanie, čo nás znervozňovalo, pretože sme v Olomouci presadali na rýchlik do Žiliny a mali sme na to asi 10 minut…. Ale aspoň v autobuse bolo veselo. Cestovali sme s ukecanou ženskou, ktorá bola proti tomu, aby do autobusu pristúpil bezdomovec. Pristupil…a táto milá pani utržila i par ostrých slov od pracovníka železnic. Autobus dorazil len do Nezamyslic a tu sme museli prestupiť na vlak, ktorý pokračoval do Olomouca. Takže ďalších 10 minut meškania….to už sme vedeli,že rýchlik do Žiliny určite nestihneme. Ale ako sa ukázalo, sklamali sme sa. Keď sme v Olomouci počuli hlásenie “Prestupujte do rýchlíku číslo….“ dali sme sa do takého behu, ktorý by nám závideli i amatérski športovci Olomouckého kraja. Rýchlik sme stihli a cez ďalší prestup v Žiline sme sa dostali do Popradu, kde sme museli čakat asi 2 hodiny na autobus do Štôly. Čakanie sme si skrátili v jedne krčme blízko stanice, ktorú asi s obľubou navštevujú miestní mozgoví atléti a aktivisti v boji proti alkoholizmu.

Do Štôly sme dostali až okolo 20 hod. Chatu sme podľa inštrukcií našli ľahko. Par minut po nás došli i Jana s Honzom (ďalej už len Učiteľ) , ktorí vyrazili autom z Brna okolo 15 hod.

Ubytovali sme sa, dali si niečo na pitie a začali za pomoci mapy plánovať prvú túru. Mala viesť zo Štrbského na Batizovské pleso.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Nedeľa 22.6.2008

 

Ráno budíček 6:45 , hygiena, raňajky a niekoľko úvodných fotografií okolia a Honzu M., ktorý pózoval pred panoramou Tatier vo svojom novom turistickom image. Odchod autobusom 8:08 na Štrbské pleso a odtiaľ hodina chôdze na Popradské pleso. Zatiaľ to bola pohodička, počasie bolo ukážkové a tak bolo cestou počuť len zvuk charakteristický digitálným foťákom. Na Popradskom plese sme si na tunajšiej chate dali kofolu, trochu si zajedli (horalky) a dívali sa na kopec, ktorým sme mali vystúpať do Sedla pod Ostrvou. Na rozcestníku to bola len hodina chôdze, ale do prudkého kopca…dosť prudkého. Na tomto stúpaní, začali naše netrénované (česť výnimkam) tela pociťovať nedostatok kondície. Ale, čo je to pre nás horalov? Do sedla sme sa dostali spotení a zničení, ale odmenou nám boli nielen krásne vyhliadky zo 1966 metrov nad morom,ale aj dvojica mladých športovcov. On a ona si vybehli len tak naľahko, ako atléti na halových majstrovstvách sveta. Vybehli hore tým stúpaním jak šípy Robina Hooda, trochu si popreťahovali svalstvo a bežali ďalej….zase sa popreťahovali a bežali naspäť dolu k Popradskému plesu. Všetci sme na nich čumeli jak modelky z Konga na vyprážaný syr. Pokračovali sme ďalej po Tatranskej magistrále k Batizovskému plesu. Na Honzovi už boli badať známky únavy, letargie, vysokohorských depresií…. Myslím, že v tejto chvíli by pre neho bola smrť vykúpením.

Batizovské pleso nás privítalo nádhernou scenériou. Ľahli sme si na kamene nahriaté od slnka a relaxovali sme. Okolie bolo fakt prekrásne. Priezračná voda plesa, majestátny Gerlach a božský kľud boli odmenou za tu drinu a námahu. Dokonca i Honza sa pustil do fotenia, hoci som si myslel že už nemá ani síl dýchať. Trochu sme si oddýchli a pustili sa  na záverečný zostup smerom na Vyšné Hágy. To už u Honzi pracoval len pud sebazáchovy a inštinkt prežiť.

Keď sme zišli dole do Výšnych Hágov zistili sme, že sa tu nedá nikde najesť. Tak sme sadli na električku a odviezli sa do Starého Smokovca. Tu sme našli prijemnú pizzeriu,  (myslím, že to bola  pizzeria La Montanara) kde sme sa dobre najedli. Naspäť sme museli znovu cez Vyšné Hágy, kde sme nasadli na bus do Štôly.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Pondelok 23.6.2008

 

V pondelok ráno sme sa vyviezli autobusom smer Vyšné Hágy a odtiaľ električkou do Starého Smokovca. Túto túru už dobrovoľne vzdal Honza M. Po tom čo včera zažil ho už nikto nikdy na žiadnu túru nedostane. Svoju turistickú image vymenil za klasické rifle, tričko, polobotky...german na Václaváku. A takto upravený vyrazil s nami do Starého Smokovca. Tam sme si kúpili lístky na lanovku na Hrebienok + lístok na spiatočnú jazdu z Hrebienka horskou kolobežkou do Smokovca. Z Hrebienku sme mali naplánovanú trasu k Téryho chate (ďalej už len T.CH.) Kúsok za Hrebienkom sa od nás odpojil Honza v polobotkách. Mal naplánovaný svoj deň – výlet lanovkou na Lomnický štít.

Asi po hodine chôdze z Hrebienku sme sa dostali k Zamkovského chate. Trochu sme si oddýchli a naplánovali si, že sa tu zastavíme na spiatočnej ceste. Čakali nás ešte 2 hodiny chôdze na T.CH. Cez Malú Studenú dolinu sme sa dostali pod T.CH. Nasledovalo zaverečné stúpanie kamenistým terénom až k chate. Miestami bol ešte sneh a voda , ktorá stekala po kameňoch do doliny. Práve tieto miesta so snehom a vodou sa musia prechádzať dosť opatrne, lebo je to šmykľave a človek nevidí čo vlastne pod snehom je. Pri T.CH. ktorá je vo výške 2015 metrom nad morom sa nachádza päť Spišských plies. Boli ešte čiastočne zamrznuté, ale ani to mi nevadilo aby som si tam neochladil svoje nohy. Asi to noham pomohlo, chvíľu som si ich vôbec necítil a mali farbu maličko do modra. Bolo tu cíteľne chladnejšie ako na Hrebienku a fúkal aj studený vietor. Potom ako sme sa pokochali prostredím okolo chaty, presunuli sme sa do chaty a dali si výborný horský čaj. Neviem z akých bylín je ten čaj pripravovaný, ale zdálo sa nám, že sa všetci nejak tupo usmievame a máme zaujímavé nápady a postrehy. Napadlo nás, že by sme hneď po prudkom stúpaní pred T.CH. unaveným, vyčerpaným a spoteným turistom kladli otázky, ktoré v takomto stave prídu prinajlepšom ako nepodstatné. Otázky typu “ Veríte v Boha? Čo hovoríte na rastúce ceny ropy na svetových trhoch? Môže umenie zmeniť svet k lepšiemu?“ by niektorých ľudí asi zaskočili. A samozrejme sme to chceli kamerovať. Tak na tomto sme sa bavili pri čaji v T.CH. Ešte viac sme sa potom bavili vonku pred chatou, keď sme videli dvoch mladých zlodejov know how. Jeden držal kameru, druhý mikrofón a niečo sa pýtali turistov, ktorí práve liezli na T.CH. Otázky, ktoré tým nešťastníkom kladli sme nepočuli, ale mohli sme si domyslieť.

Zostup bol tou istou trasou, akou sme sem liezli. Cestou sme ešte stretávali skupinky turistou, ktorí boli adeptami na záchrannú akciu Horskej služby. Asi si výstup na T.CH. predstavovali ináč. Tak ako stretávame niektoré bytosti v mestách na nákupoch, tak si to šinuli k chate Edmunda Téryho do výšky 2015 m.n.m. Takže sandálky, kabelky, igelitky....a určite mali poistku na záchranné akcie Horskej služby.

Ešte sme sa zastavili na Zamkovského chate na kofole, kde nas prekvapil spôsob obsluhy. Kofolu sme si objednali v chate (sedeli sme vonku na terase) tam sme dostali nejaky lístoček s číslom. Po 15-20 minutách vybehol čašník s jednou kofolou a zakričal “tridsaťtri“ Zakričal to asi 3 krát a nikto neodpovedal.... až potom sme videli,že to číslo ma jeden starší nemecký pár, ktorý asi (ako je to možne?) slovensky nerozumeli. Takto pobavení sme zostupovali ďalej na Hrebienok. Odtiaľ sme sa kolobežkami (cca 3km) spustili do Starého Smokovca. Bola to príjemna jazda a ako atrakciu to môžem len odporučiť.

Dole nás už čakal Honza v polobotkách a Vlaďka, ktorá kolobežku vymenila za lanovku.

Honza sa nakoniec na Lomničák nedostal, lebo lanovka až do nejakej 16 hodiny bola už obsadená. Tak sa dostal len na Skalnaté pleso.

Na večeru sme si zašli do reštaurácie hneď vedľa pizzerie, kde sme večerali včera. Učiteľ si objednal halušky a keď mu ich doniesli zistil že sú s bryndzou, ktorú moc nemusí. Tak si ešte objednal parky s chlebom a palacinky. Po tomto výdatnom jedle sme ešte dostali Tatranský čaj ako bonus k jedlu. Do Štôly sme sa dostali zase električkou cez Hágy a potom pešo až k našej chate. Cestou k chate ešte Honzu zaskočila rýchla stolica, ktorá bola tak rýchla, že to vykonal skoro za pochodu.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

Utorok 24.6.2008

 

Na utorok sme si naplánovali oddychový deň, ktorý sme stravili v Poprade v Aqua City. To je taky termálny aqua park, kde su jak atrakcie, tobogány, tak i relaxačné a masážne bazény.

Učiteľ, Honza s Ivou a sestry D. absolvovali cestu autom a my ostatní busom. Stretnuť sme sa mali pred aqua parkom. V Poprade na autobusovej stanici sme našli informácie, kde nám poradili nastupiť na MHD č.4. Veďla informácií stál jeden pán, ktorý nám poradil,že je to asi 15 minút chôdze. Ukázal nám kade a tak sme sa tam vybrali pešo. Cestou pri nás zastavilo auto a vystupil z neho dotyčný pán a povedal,že nás tam odvezie. Odviezol nás až pred Aqua City, kde už na nás čakala ďalšia časť našej výpravy. Vydržali sme tam zaplatené 3 hodiny a mierne unavení od teplej termálnej vody vypadli preč. Motorizovaná časť to vzala cez Tesco, kde doplnili zásoby a my ostatní sme čas do odchodu autobusu strávili prehliadkou centra Popradu. Zastavili sme sa na polievku a kávu, nakupili nejake pohľadnice a konečne poslali pohľadnicu Radimovi Č. do Brna. Tu sme napisali ešte na Téryho chate.

Večer bola naplánovaná oslava narodenin Martiny D. Grilovačka, nejake tie pivka, slivovička a myslím, že padla i Demänovka. Pohodový a príjemný večer nám spestril náš nový kámoš Max. Bol to veľký ovčiarsky pes, ktorý si nás evidentne obľubil. On si asi obľúbil každého, kto ho raz obdaroval zbytkami od večere.

Večer sme ešte plánovali trasu na stredu, ale mne osobne sa už nikam nechcelo. Telu to stačilo...a duši tiež. Trasa bola naplánovaná na Chatu pod Rysmi a kto bude mať ešte síl môže si to vybehnuť na Rysy.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

Streda 25.6.2008

 

V stredu ráno už klasicky, autobusom na Štrbské pleso. Odtiaľ už tiež známou cestou na Popradské pleso. Na rozcestníku pri plese odkiaľ sme sa vydali smerom na Chatu pod Rysmi boli odložené tašky, ktoré si mohli zaujemcovia vyniesť na chatu. Za odmenu dostali na chate čaj. Učiteľa napadla myšlenka, že by to skusil, ale našťastie sme mu to vyhovorili. Iní už takýchto kamarátov nemali. Videli sme tam dvojicu adolescentov, ktorí sa hrdinným spôsobom chopili príležitostí a tašiek. Cestou sme ich parkrát stretli, do polpasa nahí, spotení v oboch rukách tašky a pohľad, z ktorého sa dalo vyčítať “My sme blbci“

Každopádne cesta na Rysy je stredne ťažka túra s miestami, ktoré poháhajú zvládať reťaze. Jak tie reťaze zvládli s taškami v rukách spotení adolescenti, tak to sme už bohužial nevideli.

Po asi pol hodine chôdze Mengusovskou dolinou sme došli k ďalšiemu rozcestníku. Jedna cesta viedla k Hincovmu plesu a ta druhá k Chate pod Rysmi. Podľa času sme to mali zvládnuť za hodinu a 45 minút. Trasa viedla kamenistým terénom, ktorý najviac pociťovalo moje pravé koleno. Pri Žabích plesách sme sa chviľku zastavili, najedli sa, napili a pokračovali nepríjemným snehom k prudkému stúpaniu na vrchol. Museli sme ešte zvládnuť spomínané reťaze, ktoré boli zase nepríjemné v tom,že sa tam zdržovalo veľa ľudí. Jední už zostupovali dole a my väčšina sme chceli hore k chate. Bolo to jedno z miest, kde sme stretávali celé triedy stredoškolákov na predprázdninových školských výletoch. Po reťazoch nasledovalo ešte jedno väčšie snehové pole tesne pod chatou, ktoré sme zvladli a konečne uvideli vytúženu chatu. Chata pod Rysmi (2250 m.n.m) bola v obložení turistov, poloturistov i evidentných neturistov. Nebolo si ani kam sadnuť, ale predsa sme si nejaký ten voľný kameň našli. Koleno ma už dosť bolelo a nemohol som už ani poriadne chodiť. Z manželskej spolupatričnosti so mnou zostala na chate moja choť a ostatní pokračovali dalším snehovým poľom na Rysy. Bola to ešte hodina stúpania snehom a skalami. My sme si s manželkou dali na chate čaj, ktorý nebol už taky dobrý ako na Téryho chate a sadli si ešte nachvíľu vonku na skaly. Čakal nás zostup rovnakou cestou dole,ale vzhľadom k bolesti kolena, to bolo veľmi nepríjemné a miestami sa môj slovník zoštíhlil len na dve, tri slova a frázy, ktoré sa v nepravidelných intervaloch opakovali. Ale nejak sa to zvládlo a uspešne sme sa dostali späť na Štrbské pleso. Sadli sme si tam na lavičku a čakali na druhú časť výpravy, ktorí medzitým úspešne zdolala Rysy. Ako sme tak sedeli a čakali zazreli sme ako sa z lesa vynorila dospelá laň a bez strachu si to hrnula k nám. Rychle som vybral z batohu kameru, Marcela foťák a zvečnili si ju. Neskôr nám jedna pani, ktorá išla okolo a videla ju vravela, že ona tu tak chodí často a na ľudí si už zvykla. Ale to už sme videli zničené tela učastníkov výstupu na Rysy. Zapadli sme do jednej reštaurácie na večeru a potom známou trasou električkou cez Vyšné Hágy a autobusom do Štôly.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

Štvrtok 26.6.2008

 

Štvrtok bol ďalší odpočinkový deň. Rozdelili sme sa na skupiny. Jednu tvorili Učiteľ, Karlos, Martina a Jana D. Ti sa motorizovane vzdiali smerom na Spišský hrad a Levoču. Druhá skupina Vlaďka (najstarší prvok našej výpravy) Marcela a ja sme spoločne vyrazili električkou do Tatranskej Lomnice, kde sa ženská časť druhej skupiny oddelila a vyšliapla si omrknuť Vodopády Studeného potoka. Ja, ako poloinvalid som sa chvíľu túlal Lomnicou a potom sa električkou premiestnil do Starého Smokovca., kde som sa tiež chvíľu túlal a potom sa vrátil na chatu do Štôly. Tam sa osprchoval, pripravil oheň, nachystal gril a čakal na spolubojovníkov. Večer sme si opäť grilovali klobásky, kecali a bavili sa s Maxom, ktorý si potom pochutnal na zbytkoch.

 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

Piatok 27.6 2008

 

Posledný deň pred odchodom si poslední aktivisti vyšliapli na Predné Solisko. Karlosové kolena sa pridali k mojim a tak sme si zvolili alternatívny program. Všetci spolu sme ráno vyrazili na Štrbské pleso a Učiteľ a 4 ks. žien pokračovali  Furkotskou dolinou k Chate pod Soliskom. Odtiaľ to mali ešte hodinu stúpania na Predné Solisko. Naspäť sa od chaty zviezli lanovkou až na Štrbské pleso.

My s Karlosom sme si dali na Štrbskom plese kávu a odviezli sa električkou do Starého Smokovca kde sme si v už známej pizzerií dali pizzu.

Večer sme si ešte posedeli pred chatou, dali si pivečko a niečo i zajedli a pripravovali sa na sobotnajší odchod.

V sobotu už len nasadli na autobus do Popradu a cez Olomouc, kde sme prestupovali, sa šťastne dostali až do Brna.

 

Náhledy fotografií ze složky Vysoké Tatry 2008

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

High Blood Press - Jingoistic Mettle

(Alaurlantato, 13. 10. 2018 22:04)

Poids est comment robuste votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre moelle bat, il pompe le sang par de vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-naturel-femme-gratuit/

High Blood Persuade - Hypertension

(Alaurlantato, 29. 9. 2018 16:16)

Torsion bras de quelqu'un est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre moelle bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la prendre facilement de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-est-il-en-vente-libre/