Na vlkov to
zaposôbilo ako sme čakali. Do rána boli preč, ale aj tak sme celý deň trpli či
sa náhodou nevrátia.
Druhy deň našej
dovolenky nás čakala túra na Brestovú. Takže ráno opäť autobusom na Zverovku,
kde sme si dali kavičku a okolo 8.30 sme vyrazili. Cesta viedla cez
Spálený žľiab, Predný Selatín a na 1903 m vysokú Brestovu. Stúpanie bolo
brutálne, ešte horšie ako včera. Jediným potešením pri tomto stúpaní boli
rozpravy o vyskyte vlkov v Roháčoch, o filme Tanec s vlkmi,
Total Rectal a o založení nového futbalového klubu WC Rectal MaDřít.
Okolo desiatej
hodiny sme došli na Predný Salatín. Bola to vlastne mala čistinka, kde si
turisti z kamenia skladali názvy svojich miest. My sme tam nič neskladali.
Mali sme to na háku. A hlavne tam nikde dookola neboli kamene.
Z Humpolca prestaviť Brno by asi šlo, ale nechceli sme zmiasť ľudí, aby
hľadali na mape mesto Olec.
Z Predného Salatínu už to
stúpanie nebolo až take vražedné, prevýšenie bolo len niečo okolo 300 metrov
a bolo to skôr hrebeňovka. Bolo už tam dosť chladno a aj vietor
nabral na síle. Ale ten výhľad určite stal zato. Tesne pred vrcholom sa
u Lucky prejavili multilingvistické schopnosti. Mlela niečo nielen svojou
materčinou, ale aj slovensky, anglicky a maďarsky. Obsah jej verbálnej exibície
nám zostal utajený, aj Lucke.
Okolo 11 hod sme
predsa len víťazoslávne dorazili na vrchol Brestovej. Ako na každom vrchole sme
sa odfotili pri rozcestníku, pokochali sa vyhľadom a dali sa na ústup. Tu
sme sa rozdeli na dve skupinky. Paťasek a tri príslušničky nežného
pohlavia (Lucka, Mirka a Vlaďka) si ešte vyšliapli na Salatín (2048m)
a Marcela, Radim a ja sme sa vydali cez Sedlo Pálenica do Zuberca.
Najhorši úsek bol prudký a strmý zostup lesom. V tomto úseku sa náš
slovnik obmädzil len na 3-4 slová a fráze, ktore bohužial nejde
publikovať.
Všetci sme si
dali stretko v Oravskej Izbe, kde sme pochutnali na Bažantovi
a polievke a opäť prebrali známu temu vlkov.
Na moju otázku
„Čo hovoríte na vlkov“ Paťa odpovedal
„Ja mám pocit, že
jsem ho dnes utahal, vole, ja jsem ho unavil a on se mně zbavil, on se mně
pustil. Myslím, že nevydržel moje vražedný tempo.“
Okolo 18. hod.
sme došli na našu záklaďnu a tešili sa na večeru. Bola výborna fazuľova
polievka a grilované kuriatko so zemiakovou kašou a zeleninou. Večer
sme si ešte zašli oproti do cukrárne na demänovku a kofolu. Bolo tam
celkom lacno a za 0,5ml demänovky a 0,5l kofoly sme zaplatili asi 25
Sk. Tak sme si k tomu dali ešte nejake to sladké prekvapenie
a odpotácali sa do Morfeovej náruče.