6.7.2003
– Nedeľa Deň 4.
Ráno bolo opäť krásne.
Vstali sme asi okolo 7.30 a niektorí sa vybrali dokúpiť zásoby do
neďalekej dedinky. Zbytok zatiaľ rozložil oheň a spravil čaj. Okolo 9.30
nás Paťa zaskočil svojím prvým úlovkom. Bola to malá asi 12 cm veľká rybka.
Paťa sa zachoval ako milovník prírody a úbohú rybku vrátil mazurským
vodám.
Okolo 10.00 hod. sme
vyplávali smerom k mestu Gizycko. Plavili sme sa jazerom Niegocin, ktoré
je známe svojimi plytčinami (mělčinami)....Môžeme to smelo potvrdiť a hneď
dvakrát. Prv sme sa kochali pekným dvojdomčekom, ku ktorému sme sa snažili
dostať čo najbližšie....to bola asi chyba, lebo sme zišli z trasy
a zastavila nás až spomínaná plytčina. Domorodci sediaci neďaleko
rozkošného dvojdomčeka si neodpustili reakciu a pokrikom BRAVO ohodnotili
naše nechcené zakotvenie. Ale pre Honzu
a jeho šikovnú posádku to bola hračka a o chvíľu sme boli opäť
v dostatočnej hĺbke a pokračovali v plavbe. Pre veľký úspech sme
si to ešte raz zopakovali a potom plnou parou vpred do najväčšieho mesta
Mazurkých jazier Gizycka.
V Gizycku sme si
dali sprchu za 6 zl. po ktorej sme sa cítili zase ako ľudia. Potom sme sa
trochu poohliadli po meste, dokúpili zásoby a najedli sa. Dali sme si hamburger
a pirogi s jagodami poliate smotanou. A tu sme aj zistili, že jagody sú vlastne
čučoriedky (borůvky) a jahody sa povedia truskawky, alebo tak nejak. Gizycko
bolo tiež klasické turistické mestečko....bolo tu ešte viac turistov ako v
Mikolajkach, ktoré sa nám páčili viac. Aj prístavište bolo preplnené loďami a
nájsť miesto a hlavne zakotviť bolo umenie.
Z Gizycka sme vyplávali
asi okolo 17.30 kanálom na ktorom je postavený známy otočný most. Je to miestna
atrakcia a vraj sú len dva takéto mosty v Európe. Kde sa nachádza ten druhý,
ale nikto nevedel. Pozreli sme si otočný most v akcii a plavili sa ďalej na
jazero Kisajno. Cestou už na nás popadávali prvé kvapky dažďa a následnú
prietrž mračien sme prečkali v podpalubí zakotvený pri jednom mole. Chceli sme
tu prečkať noc, ale bolo nám príslušníkom poľskej armády vysvetlené, že to nie
je možné. Asi sme vstúpili do vojenského priestoru. Tak sme to namierili k
najbližšiemu ostrovu, ktorému sme dali názov "ostrov komárov". Už
názov tohto ostrova vypovedá, prečo sme všetci strávili noc na lodi. Cestou na
"ostrov komárov" nás zabávali členovia posádky z lode Agnes Karel a
Ruda, ktorí sa v námorníckych čiapkach s nápisom Mazury chceli odfotiť v pozadí
s krásnym západom slnka. Pri tomto fotení a hlavne v tých čiapkach pôsobili ako
príslušníci termomenšiny na "líbankách".
Na večeru, ktorú sme si pripravili na lodi, sme si dali zemiakovú kašu s klobáskou a údeným mäsom. Zapili to tradične slivovičkou a keď sme zistili, že nám zostala už len jedna pollitrovka, padla na nás hlboká depresia. Po tomto zistení sme začali postupne ukladať naše telesné schránky na voľné miesta, ktoré ešte zostali. Spánku sme podľahli asi okolo 23.00 hod.
pokračovanie deň piaty