Jdi na obsah Jdi na menu
 


4.7.2003 – Piatok Deň 2.

 Ráno sme sa zobudili okolo 7.30. Noc medzi dvoma ženskými telami som nepovažoval za kvalitne strávenú. Nebola to však vina dotyčných dám, ale mojej vrodenej a získanej neochote prispôsobiť sa novým spacím podmienkam. V dvojmiestnom stane sme boli tri trupy a miesta na uhýbacie manévre nebolo veľa.

Paťasek sa opäť strápňoval svojou hrou na rybára a tváril sa pritom akoby čakal na svoj životný úlovok. Vlastne druhy, hneď po Lucke.

Okolo 10.00 hod sme vyplávali smerom na jazero Sniardwy. Jazero Sniardwy je najväčšie jazero Mazur a myslím že aj celého Poľska. Tam bola zatiaľ naša najrýchlejšia a najdivokejšia jazda. A to sme ešte nevedeli čo nás čaká.... Nakláňali sme sa jak babičky so skoliozou a Lucka začínala mať pocity, že sme blízko smrti. Cestou sme už ako skúsení plavčíci vykonávali námornícke prace: dvíhali a skladali sťažeň, zvinovali a rozvinovali plachty vyhadzovali kotvu a spúšťali kačenku. A popri tom sme pojedali utopence a popíjali slivovičku. Plavili sme sa smerom na mestečko Mikolajki. Okolo 16 hod sme zakotvili v Mikolajkách pred nejakou miestnou hospodou, kde sme si neskôr dali dobrú večeru. Na to, že sme boli na severe městečko pôsobilo ako klasické, turistické stredomorské letovisko. Dokúpili sme si tam zásoby jedla a pitia, kúpili pohľadnice, ktoré sme v centre pri miestnej fontáne aj vypísali a vhodili do poštovej schránky. Trochu sme sa poprechádzali po meste a ako správni turisti fotili všetko čo nám prišlo zaujímavé. Takže sme si odfotili miestnu fontánu s maskotom (bola to nejaká ryba s korunou na hlave) a s radnicou v pozadí. Aspoň sme si mysleli, že je to radnica....

Potom sme sa vrátili do už spomenutej hospody a dali si večeru...všetci sme si pochutnali na rybách. Lucka s Vlaďkou do seba hrnuli lososa, Paťasek a ja sme konzumovali pstruha a Marcela bojovala s úhorom. K tomu nám vyhrávala živa muzika. Bol to vlastne jeden pán v postproduktívnom veku, ktorý sa nás snažil presvedčiť o svojom nadaní v hre na klávesy. Presvedčil nás. Účet nás potom presvedčil o tom, že sme toho zožrali za 150.50 zlotých čo bolo v prepočte asi 1100 Kč. Hlavne to nevyvrátiť....

Z mestečka Mikolajki sme doplávali do krásnej a tichej zátoky, kde sme mali stráviť ďalšiu noc. Snažili sme sa aj vykúpať, ale voda bola v mojom súkromnom termorebríčku na jednom z posledných miest. Keď som sa dostal po pás do vody a pozrel sa pod plavky, zistil som, že voda je fakt studená. Tak sme sa radšej pustili do výroby večere. Spravili sme oheň a do kotlíka dali tieto ingrediencie: 3 ks čínskej nudlovej (rezancovej) polievky, 8 ks instantnej slepačej polievky, loveckú salámu a asi 3 l vody. Konzumácia tohto výtvoru bola chvíľková záležitosť a nezabrala veľa času. Paťasek sa nás už tretí deň snaží zaujať svojím rybárskym umením. Pridávajú sa k nemu ďalší členovia našej výpravy, ktorí mu fandia a podporujú. Po slivovičke na dobrú noc sme sa oddali Morfeovej náruči.

pokračovanie deň tretí