11.7.2003
– piatok Deň 9.
Očne buľvy sme vystrčili asi okolo 8. hodiny.
Rýchlo sme zbalili stany, aby sme za ne nemuseli platiť. Lucka s Vlaďkou si šli
ráno zaplávať...ale ľadová voda ich presvedčila že ich nápad nebol z tých
kvalitatívne na úrovni. Keby boli chlapi určite by zistili že ta voda pôsobí aj
na telesné rozmery. Po vykonaní základných hygienických úkonov a potom čo sme
zamestnali žalúdočné šťavy sme vyrazili na ďalšiu plavbu. Tentokrát už do
cieľa.
A nebola by to naša "No.5", keby
nenastal nejaký problém. Hneď po vyplávaní zaspomínal Honza na svoj
"telefon komórkowi" ako sa poľsky povie mobilu. Myslel si, že ho
zabudol niekde na stole, kde sme raňajkovali. Nebol si tým celkom istý a preto
poslal Martina aby sa porozhliadol po lodi. Martin sa porozhliadol, ale
nenašiel ho tam. Tak sme našu jachtičku otočili a vracali sme sa na miesto
vyplávania. Pri kotvení sa nám lano zamotalo do kormidla. Honza by v tej chvíli
spoločnu reč s papežom určite nenašiel. Vlaďka ako kotva hopsla do vodičky a
poslušne lano vymotávala. Aj tak sa nakoniec mobil našiel na lodi a celý čas sa
na nás usmieval.
Už na pohodičku sme sa plavili okolo ostrova
tarpanov. Žiadny kôň, ani jeho žena ani jeho deti sa nám ukázať neprišli. Ale
to je ich vina. Vidieť takú posádku v akcii, tak tým sa nemôže pochváliť ani
jeden tarpan.
Chvíľu bolo bezvetrie a potom zase trochu
zafúkalo, tak sme vytiahli plachty a plachtili jak starí morskí vlci.
Okolo poludnia sme zakotvili v Mazurskom Edene -
Galindií. Je to vlastne hotel, bar, reštaurácia, kaviareň a záhrada nad jazerom
Beldany a všetko je tu štylizované do vikingskej doby. Je tu neskutočné
množstvo krásnych drevorezieb. Od veľkých sôch, cez vikingské lode až po
vešiaky na WC. Už pri mole nás čakali mladá Vikingská žena a dve asi
dvojmetrové sochy vikingských bojovníkov. Bolo tam fakt krásne, ale aj pekne
draho. Dali sme si tam pirogy s jagodami k tomu malé pivo, obzreli si záhradu,
prešli sa zákutiami hotela a fotili jak paparazzi Lady Di.
Na lodi sme sa dojedli kabanosom, syrom, paprikou
a chlebom. Asi okolo 15. hodiny sme vyplávali z Galindie (Mazurského Edenu) a
šinieme si to opäť k starému známemu zdýmadlu. Agnes sme nechali niekde za
nami. Pri zdýmadle ich čakáme a dlhú chvíľu si krátime kúpaním.
V zdýmadle nás bolo asi 20 lodí. Ani sme neverili,
že sa nás tam toľko dostane. Bola to loď na lodi, sťažeň na sťažni a Vlaďkine
plavky vo vode. Spadli jej pri manévrovaní v zdýmadle...ale Kotva si toho všimla
a vytiahla si ich. Tým nám pokazila radosť a celú dovolenku.
Po vyplávaní zo zdýmadla naša plavba vlastne
skončila. Ešte sme naposledy vztýčili sťažeň a plavili sa už len na motor.
Spravili sme si ešte prestávku v Ruciane, kde si Lucka kúpila námornícku
čiapku, takú akú mali Ruda s Karlem. Potom sme sa naposledy nalodili a
doplávali posledný úsek.
Zakotvili sme na mieste, odkiaľ sme pred 9 dňami
vyplávali. Večer sme si dali v už známej hospůdke šašliky (ražničí) s
hranolkami a úspešný návrat sme zapíjali pivkom Special. S Paťaskom sme sa ešte
chodili dívať na slečnu, ktorá v hospode predávala a obsluhovala. Bola to fakt
jediná pekná Poľka, ktorú sme za tu dobu stretli. Síce sme ich nestretli veľa,
ale i to malo čo sme stretli nemalo na našu 2. ligu.
Po pár pivách sme sa šli uložiť. Spalo sa dosť
zle, lebo v hospode bolo akčno až do rána.
Paťásek s Luckou išli spať do Honzovho auta a my ostatní sme relaxovali na lodi.
pokračovať deň desiaty